O nás

MH Teplárenský holding, a.s. (MHTH), ktorý vznikol 1. mája 2022 prepája a zefektívňuje aktivity šiestich štátnych teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Zvolene, Martine, Žiline a v Košiciach. Zabezpečujeme tepelný komfort a poskytujeme služby pre približne 320 000 domácností a asi 1 000 000 obyvateľov. Až 50 % obyvateľov je pripojených na naše centrálne zásobovanie teplom. Vyrábame ročne 2 600 GWh tepla a 650 GWh elektriny.

Sídlo spoločnosti: Turbínová 3, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto

Právna forma: Akciová spoločnosť

IČO 36211541

DIČ 2020048580 IČ DPH SK2020048580

Bankové spojenie: Tatrabanka, a.s.

swift (BIC) kód: TATRSKBX

číslo účtu (IBAN): SK17 1100 0000 0026 2706 4293

NAŠE POSLANIE

Vytvárame férové partnerstvá pre váš komfort a budúcnosť.

NAŠA VÍZIA

MHTH – vlajková loď v energetických službách a prvá voľba pre všetkých.

Vedenie spoločnosti

Akcionár

MH Manažment, a. s.

Jediným akcionárom je MH Manažment, a. s., ktorý je podriadenou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR.

Dozorná rada

Členovia: Ing. Juraj Krátky; Ing. Peter Jurčo, MBA; Ing. Stanislav Dzuričko

Predstavenstvo

Ing. Miroslav Kavuľa

predseda

Ing. Martin Húska

podpredseda

Manažment

Ing. Marcel Vrátný

generálny riaditeľ

Ing. Lenka Smreková, FCCA

finančná riaditeľka

Ing. Viliam Mrvečka

výrobný riaditeľ

Ing. Vojtech Červenka

obchodný riaditeľ

Mgr. Dana Miňová, PhD.

riaditeľka pre ľudské zdroje

Ing. Norbert Skákala

riaditeľ pre IT

História teplárenstva

Teplárenstvo na Slovensku vzniklo v I. polovici 20. storočia ako vedľajšia činnosť elektrárenstva. Od začiatku 50. rokov sa však na Slovensku postupne rozvinulo a dosiahlo úroveň samostatného výrobného odvetvia. Myšlienka cielenej výstavby centrálneho zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny a rozvodu tepla sa v našich podmienkach po prvý raz objavila na sklonku 20. rokov na pôde Západoslovenských elektrární.

Vznik teplárenských spoločností

V roku 2001 bol v rámci slovenskej energetiky spustený proces transformácie. Na základe Rozhodnutia vlády SR o transformácii elektroenergetiky vtedajšie štátne podniky Západoslovenské energetické závody (ZSE), Stredoslovenské energetické závody (SSE) a Východoslovenské energetické závody (VSE) boli rozdelené na akciové spoločnosti, čím sa rozdelila distribúcia elektriny a výroba a rozvod tepla. Takto vznikli teplárenské spoločnosti Bratislavská teplárenská a Trnavská teplárenská, a.s., ktoré vzišli zo ZSE, Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská a Zvolenská teplárenská, a.s. zo SSE a spoločnosť TEKO odčlenením od VSE.

Bratislava

Prvé úvahy vedúce k využitiu výroby elektriny aj na výrobu a dodávky tepla do mesta nadobudli reálnu podobu až v roku 1951. Prvým zdrojom bola závodná tepláreň CHZJD – Vistra na Vajnorskej ulici neskoršia Tepláreň II a v roku 1953 bola uvedená do prevádzky závodná tepláreň bývalej rafinérie Apollo na Čulenovej ulici, (Tepláreň I). Pôvodným teplonosným médiom bola para. V roku 1959 začal proces prechodu na horúcu vodu. Rozvoj sústavy CZT Bratislava – východ trval od 60. až do 80. rokov teplofikáciou nových sídliskových celkov. V tom čase bola vybudovaná aj Výhrevňa Juh. V lokalite Bratislava – západ bola v roku 1969 postavená výhrevňa a v roku 1979 bola ukončená výstavba parného kotla a turbíny, čím bola vybudovaná Tepláreň – západ na Poliankach.

Trnava

Korene teplárenstva v Trnave siahajú až do roku 1917, ktoré sú späté s Trnavskou parnou elektrárňou, ktorá spaľovala domáce uhlie. V roku 1935 ZSE odkúpili parnú elektráreň do vlastníctva. Rok 1960 bol začiatkom kombinovanej výroby elektriny a tepla, prechodom na teplárenskú výrobu a postupne sa rozširovala dodávka budovaním nových parných sietí. Palivová základňa sa v roku 1973 rozšírila z uhlia a zemného plynu na ťažký vykurovací olej – mazut. Vysoké náklady na skládku popolovín a dopravu rozhodli pre teplo z atómovej elektrárne. V roku 1985 boli do trvalej prevádzky uvedené dva bloky atómovej elektrárne V-1 a dva bloky atómovej elektrárne V-2 v Jaslovských Bohuniciach. V 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač EBO – Trnava, ktorý o 2 roky nato prevzala do správy Tepláreň Trnava.

Žilina

Myšlienka vybudovať centrálny zdroj tepla v meste sa zrodila v 50. rokoch 20. storočia. Preto bol v roku 1967 vytvorený samostatný závod Tepláreň Žilina. Do prevádzky boli spustené dva vysokotlakové granulačné kotly a jedna protitlaková turbína. Palivovou základňou bol hnedouhoľný prach zo severočeských baní. Postupne sa zavádza dvojpalivová základňa – uhlie a plyn. Rozšírenie výrobných kapacít si vyžiadalo výstavbu komína, ktorého výška je 192 m. V roku 2009 ako prvá tepláreň na Slovensku spustila odsírovacie zariadenie, čím sa stala najekologickejšou v krajine. V roku 2012 sa uviedol do prevádzky akumulátor tepla, a tiež inštalovala protitlaková turbína, čím sa zvýšila výroba elektrickej energie. V roku 2015 prebehla denitrifikácia kotlov, ktorou sa znížil obsah oxidov dusíka, ktoré vznikali pri spaľovaní uhlia.

Martin

Výstavba sa začala v roku 1949 a do prevádzky ju uviedli o 6 rokov neskôr. Projekt vysokovýkonného energetického zdroja pozostával z roštových kotlov a turbíny. V tomto regióne išlo o vôbec prvú koncentrovanú formu výroby tepla, ktorá bola založená na produkcii pary. V polovici 50. rokov sa kapacitné možnosti teplárne vyčerpali, preto sa postavili granulačné kotly s dvojnásobným výkonom, turbogenerátor a výmenníková stanica pre horúcovodný privádzač. Po dokončení tejto etapy mal Martin taký zdroj tepla, akým sa v tom čase mohli pýšiť len Bratislava a Košice. Počas rokov 1975 – 1980 tu vyrástla aj najvyššia stavba, 165 m vysoký komín. Ukončením uhoľnej prevádzky budú odstavené uhoľné kotly, každý s výkonom 130 t/h pary, vybudované začiatkom 90. rokov. Nová technológia spočíva z kogeneračných jednotiek s palivom na zemný plyn a horúcovodných kotlov. V prevádzke ostáva z pôvodnej technológie už len kotol na drevnú štiepku s možnosťou spaľovania aj zemného plynu.

Zvolen

Tepláreň sa začala budovať spolu s drevokombinátom Bučina ešte pred II. svetovou vojnou. Prevádzka SCZT začala v roku 1969 a Zvolen sa zaradil medzi 6 miest na Slovensku s teplofikačnou koncepciou, ktorej základným prvkom je kogeneračný zdroj výroby tepla a elektriny. Technologickú schému teplárne v roku 1956 tvorili roštové kotly a turbogenerátory. V 70. rokoch bol zdroj rozšírený o kotle na vykurovací olej a protitlakový turbogenerátor. Zároveň bol vybudovaný 120 m komín. Dodávka tepla dosiahla v roku 1987 historické maximum na úrovni 1503 TJ. Problémy s nedostatkom triedeného uhlia a vykurovacieho oleja rozhodli o výstavbe zdroja na menejhodnotné hnedé energetické uhlie, a tiež o vybudovaní zariadení na spaľovanie zemného plynu. Problémom však bolo, že tepláreň neplnila emisné limity platné v EÚ od roku 2008. V roku 2005 preto podala žiadosť o NFP na Projekt ekologizácie zdroja vo Zvolenskej teplárenskej s využitím spoluspaľovania biomasy. V rámci projektu sa zmenili inštalované výkony zariadenia a palivová základňa zdroja tepla. Ako palivo sa používalo nízkosírne hnedé uhlie, drevná štiepka a zemný plyn.

Košice

Teplárenský systém pre zásobovanie mesta teplom sa pripravoval už od roku 1950, no začal sa až po rozhodnutí o výstavbe Východoslovenských železiarní v roku 1959. Provizórne kotolne boli parné, ale rozvody na sídlisku horúcovodné. Vedľa provizórnych kotolní bola postavená kaskádová zmiešavacia stanica, do ktorej ústili aj dve parné potrubia zo starej elektrárne. Prvá dodávka tepla z tohto malého teplárenského systému sa uskutočnila v roku 1963. Výstavba 1. etapy teplárne sa začala v máji 1964. Technologické vybavenie tvorili parné kotly, horúcovodné kotly a kondenzačno-odberový turbogenerátor. Palivom bol donecký antracit, neskôr zemný plyn. Prvé teplo dodala Tepláreň v Košiciach koncom roka 1967, turbogenerátor bol prifázovaný o roka nato. Provizórne zdroje tepla boli odstavené a parný rozvod sa začal prevádzkovať ako horúcovodný. Súbežne sa budovali tepelné rozvody. Tieto sú situované v severnej časti mesta a sú riešené ako kruhová mrežová sieť. Parný rozvod sa nachádzal južnej časti mesta.